Pre bežného človeka "blogistu" je asi zaujímavé nájsť takýto nadpis. Pre nás, čo sme sa dali na ďalší boj za nové vedomosti - je to jedno zo zadaní.
"Kto som, čom som, odkiaľ som a kam kráčam?..."
Učím na základnej škole v mestečku Moldava n/B. Naša škola patrí k najnovším v meste (minulý rok oslávila 20 rokov.) Vyučujem resp. vyučovala som matematiku, chémiu a informatiku, či už ako nepovinný predmet alebo v rámci technickej výchovy. Tohto času zastávam funkciu zástupkyne riaditeľky školy, a tak mi hodiny vystačili na chémiu a informatiku. Keďže som "prototypom" doživotne sa vzdelávajúceho učiteľa absolvovala som už niekoľko kurzov a školení. Tým posledným (zatiaľ) je školenie pre kvalifikovaných učiteľov informatiky, aby sme sa stali ešte kvalifikovanejšími. Dúfam, že mi tento kurz prinesie nové poznatky najmä v oblasti didaktiky informatiky a lepší pohľad na novú reformu školstva, ktorá sice informatiku zaviedla do našich škôl, ale pracovný materiál, s ktorým by mohli žiaci pracovať je ešte v nedohľadne. Možno aj to je niečí úmysel...? kto je ako zdatní, tak sa s tým pobije. A my, čo sme frekventantmi DVUI to zvládneme na 1*.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Aj ja mám podobné starosti a skúsenosti, tiež si plním domácu úlohu, tiež mám rodinu, tiež mám absolvovaných "zopár" kurzov,...Všetci sme rovnakí a predsa sme iní. M. Benková
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že my učitelia sme si už zvykli na to, že nás hodia do vody a musíme plávať. Nestalo sa to prvýkrát a určite ani poslednýkrát. Učíme deti učiť sa a celý život to robíme aj samy. Pravda je, že občas by nám kompetentní mohli trošku pomôcť, prípadne našu snahu viac oceniť, ale toto je už stará známa pesnička, tak radšej končím. Veľa šťastia v štúdiu!
OdpovedaťOdstrániť